Mama je slnko so zlatým vlasom. Malé slniečko – to zasa ja som. Preto sa na svete krásne máme. Mne svieti mama a ja mame ....Druhá májová nedeľa je zasvätená ženám – matkám. Ženu ako darkyňu života oslavovali už 250 rokov p.n.l. v starovekom Grécku... a tak je tomu dodnes. Pretože mamy boli, sú a vždy budú tým naj, čo v živote máme.... Nežne to vystihol Milan Rúfus v básni „Plachá modlitba za mamkino srdce“:
Keby som videla
i v najsrytejšom sníčku,
kde na zemi je toľko dobrých slov,
zložila by som z nich modlitbu za mamičku.
Veď ona sama je už modlitbou.
Jej pohladenie,
jej úsmev i jej vráska,
sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.
Mama je láska.
Lebo aj Boh je láska.
Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch.
„Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?“
usmial sa Stvoriteľ,
keď stvoril srdce mamy.
A vedel dobre, že nemôže byť iná.
Pretože raz aj On
jej zverí svojho syna.
